Hovorí sa „Sveta Luce, žarko sunce“( V preklade z chorváčtiny Svätá Lucia, horúce slnko), aj dnes, na sviatok sv. Lucie, po dlhých jesenných upršných dňoch, celé Chorvátsko zaliali teplé slnečné lúče. Hlavne deti sa nevedeli dočkať čo im Svätá Lucia nechá pod vankúšmi, pod posteľami, alebo v čižmičkách. Dnes svätá Lucia nosí darčeky vo forme cukríkov a čokolád, ale ešte stále sa tu nájdu aj plody prírody ako sú napr.pomaranče, jablká…So sviatkom sv. Lucie sa viažu mnohé ľudové zvyklosti a rôzne pobožnosti. Kým za starých čias sa dalmatínske deti v deň sv. Lucie tešili z malých darčekov, pre deti v iných častiach Chorvátksa nebol tento deň veľmi príjemný. Dospelí sa omotali plachtami a s vyrezávanými a osvetlenými tekvicami v ich noci strašili . No aj napriek tomu, darovali vystrašeným deťom skromné darčeky.
V Chorvátsku sa ľudia vyhýbali v tento deň akýmkoľvek prácam s ihlou, pretože verili, že by mole mohli znehodnotiť prácu, alebo že by tak mohli „zašiť“ oči. Podľa ľudových povestí sa nesmel piecť chlieb, ale iba tenký peceň z kukuričnej múky. Hoci sú tradície sviatku sv. Lucie rôzne, v tento deň, na celom území Chorvátska seje sa pšenica, ako symbol života a žatvy a jej zelenou farbou sa privolávala plodnosť, blahobyt a hojnosť v nasledujúcom roku. . Narastená pšenica sa viaže chorvátskou trikolórou a do stredu sa postaví sviečka ako symbol Božieho svetla. Pšenica je neodmysliteľnou súčasťou vianočného stola.
Keďže Svätá Lucia je ochránkyňa slepých a slabovidiacich, dnes sa k nej modlia tisícky ľudí s týmto postihnutím. Ľudia, ktorí z nejakého dôvodu prišli o zrak, alebo ho nedostali pri narodení ako dar od Boha, nemôžu vidieť krásu mora, západ slnka či detský úsmev, ale určite to všetko cítia dušou a dotykmi. Skúsme dnes všetci na chvíľku zatvoriť oči a pokúsme sa vidieť veci v pravom svetle.
, aj dnes,...){kind=link}